Iwu Titius-Bode: Ọdịiche dị n'etiti nyochagharị

O sị testwiki
Gaa na nsoroụzọ Malie na ịchọọ
imported>Adimora chidinma
Ekere na itugharị ihụakwụkwọ nke a "Titius–Bode law"
 
O nweghị ihe dị iche.

Kuwaria shi mgbe 12:38, 15 Disemba 2023

Iwu Titius-Bode (mgbe ụfọdụ a na-akpọ iwu Bode ) bụ ihe enyemaka mkpa dị n'etiti mbara ala na-akpakọ ọ kpọba.  Usoro a na-egosi na, na- egosi n' akara, mbara ala ọ ALA LABAAD ihe dị ka okpukpu site na ihe dị ka nke mbụ.  Echiche a anya n'ụzọ ziri ezi na orbits nke Ceres (na eriri asteroid ) na Uranus, mana dara dị ka onye enyemaka nke Neptune's orbit.  Aha ya bụ Johann Daniel Titius na Johann Elert Bode .

. [1]Ikpe Blagg na Richardson mechara de mma nke ọma usoro izizi, wee kwuo ihe ndị nchoputa na nlebanya ọhụrụ mechara kwado.  Ọ bụ usoro ụzọ ndị a na-enye "nkọwapụta phenomenological kacha mma nke anya ebe a ga-eji ngwaọrụ mkpa iwu ụdị Titius-Bode

Nhazi izizi

Iwu isi axis nke ọkara isi   a n   {\displaystyle ~a_{n}~} nke ụwa ọ apụ apụ site na mmechi nke na ọkara isi axis bụ hà 10:

ebee x=0,3,6,12,24,48,96,192,384,768 dị otú ahụ, ewezuga nzọụkwụ mbụ, uru ọ bụla bụ okpukpu abụọ nke uru gara aga. E nwere ihe nnọchianya ọzọ nke usoro a:

a=0.4+0.3×2n.