Simon Connell

O sị testwiki
Gaa na nsoroụzọ Malie na ịchọọ

Templeeti:Databox Simon Henry Connell bụ ọkammụta n'isi ọmụmụ physics na Mahadum Johannesburg na South Africa. Ọ bụ ọkàmmụta sayensị injinia, onye òtù nke nke nketa okè South Africa na-ekere òkè na ATLAS Experiment na CERN, na onye isi oche nke African Light Source (AfLS) Foundation.

Ọrụ Ya

Simon Henry Connell[1] nwetara nzere B.Sc na PhD ya (1985 - 1989) n'isi ọmụmụ Physics site na Mahadum Witwatersrand.[2] Ọ gara n'ihu na-arụ ọrụ na Mahadum Witwatersrand ruo n'afọ 2008, mgbe ọ kwagara Mahadum Johannesburg.[2] Ọ bụ ọkammụta n'isi ọmụmụ physics na Mahadum Johannesburg.[3][4] Ọ bụ injinia physiks [5] onye rụburu ọrụ nke ukwuu na [[w:|European Synchrotron Radiation Facility] ] (ESRF).[6] A na-ejikọ ya na ngalaba nke injinia na gburugburu ebe obibi ewurula ewu na ngalaba nke Mechanical Engineering Science.[7] Connell bụ onye òtù so tọọ ntọala nke nketa okè South Africa na ATLAS Experiment na CERN.[8] Na mgbakwunye, ọ rụkwara ọrụ dị ka Onye isi oche nke South African Institute of Physics.[6]

Nnyocha na Ọrụ Ngó Ya

Templeeti:Scholia Dịka South African National Research Foundation si kwuo, a na-ahụ ya dịka onye dị oké mkpa ms na-akwanyere ya ugwu n'ụwa niile maka ihe ndị ọ rụzuru.[9] Dịka ebe Jun 2023, o nwere h-index nke 141 na Google Scholar.[10] Connell nwere mmasị nyocha na mpaghara dị iche iche gụnyere Particle Physics, Nuklia Physics, Quantum Physics, Computing High-Performance, na Applied Nuclear Physics.[6]

Ọzọkwa, o tinyela aka na ọrụ injinia na teknụzụ metụtara ọchụchọ Beyond Standard Model na CERN, nke lekwasịrị anya na High Energy Physics.[11] Site na njikọ aka ya na òtù ya, o so n'ịchọ ihe ndị metụtara ọchịchịrị, na-egosi ndị nwere ike ime ihe abụọ gbara ọchịchịrị vector boson. Ebumnobi ha bụ isi bụ ịchọpụta ndị ọzọ ga-eme ka a chọpụta ihe na-agbawa agbawa ma ọ bụ kọwaa ihe omume ndị a dị ka usoro ndabere.[6] Nchọpụta ya lekwasịrị anya n'ịmepụta laser gamma ray na-eji ihe diamond superlattice emepụtara dịka ọpụrụiche dịka kristal undulator dị ka akụkụ nke EU-PEARL.[6] Dị ka onye ndu nke Mining Positron Emission Technology (MinPET) Research Group, Connell egosipụtala nke ọma ikike ịchọpụta diamond n'ime kimberlite na ọkwa dị ịrịba ama.[7] Ọzọkwa, o nwere ejiri ọnụ ọgụgụ dị elu, ihe nchọpụta mmetụta dị elu emepụtara maka ọrụ a iji nyochaa mmụba mmiri na hydro-cyclones. Connell na-etinyekwa aka na mmekorita dị n'etiti ngalaba iji wuo ikpe mba maka South African Advanced High-Temperature Gas Cooled Reactors. Mmasị ya kachasị mma bụ ijikọta Monte Carlo n'etiti ụzọ ndị ọzọ nwere ngwọta mgbako dị elu maka ihe nlereanya neutrons na nuclear reactor core.[12]

Ebe Ọkụ Afrika si Achapụta

Connell sosiri ike n'ọrụ African Light Source (AfLS) [13] dịka onye isi oche nke AfLS Foundation.[14] Connell enyela aka na mmepe na nkwalite nke AfLS, na-akwado maka nguzobe nke a. facility in Africa.[15] O sorola Dee ọtụtụ akwụkwọ na akụkọ gbasara mkpa ọdị na mmetụta ọrụ a bụ African Light Source nwere ike inwe.[15][16] Tụkwasị na nke ahụ, Simon Connell enyela ihe ngosi na okwu ọnụ dị ichè iche gbasara ọrụ Africa Light Source.[12][17] Ọrụ ngo a bụ ámụ̀mà ihiwe ebe ọkụ synchrotron si apụta nke mbụ ya n'Africa, bụ ihe na-enye patikụl ike imepụta radieshọn dị ike nke ukwuu eji amụ maka ọdịdị na akparamàgwà nke mata .[3][18]Ihe oru ngo a bu n'obi bụ imechi oghere di na ihe ebe ọkụ synchrotron si aputa menwuru na kọntinent, n'ihi na Afrika enweghi ụdị akụrụngwa a ugbua.[19] Site n'iguzobe isi iyi ọkụ nke Africa, ndị ọkà mmụta sayensị Africa ga-enweta ngwá ọrụ dị ike maka ịme nchọpụta dị oke mkpa na nkà mmụta sayensị dị iche iche.[19] Ọrụ ahụ enwetala ume na nkwado site n'aka ndị ọkà mmụta sayensị.[20][12]

Ihe Nrite na Nkwanye Ùgwù Ya

A họpụtara Connell ka ọ bụrụ onye òtù Royal Society of South Africa n'afọ 2006, onye òtù Academy of Science of South Africa na onye òtù African Academy of Sciences n'afọ 2018. [21] Connel nwetara ihe Nrite British Association (Silver) sitere na South Africa Association of the Advancement of Science (S2A3) n'afọ 1994,[22] Ihe Nrite National Science and Technology Forum (NSTF)'s maka Innovation and Research and/ or Development: Corporate Organisation n'afọ 2022 maka iduzi ọrụ MinPET.[7]

Edensibia

Templeeti:Authority control